Príťažlivosť

Počula jeho smiech. Pristúpila ešte o pár krokov dopredu, aby na neho videla. Stál tam a zhováral sa s neznámym mužom. Rozprával mu jednu zo svojich veselých historiek. Tých mal po ruke vždy dosť, aby skvelo bavil svoje okolie.

Pozorovala jeho tvár otočenú profilom k nej. Netušil, že ho z diaľky pozoruje, ukrytá za polovičnou stenou. Sledovala jeho mimiku, úsmev a iskrenie v očiach.

Po chvíli sa s mužom rozlúčil a z vrecka si vytiahol mobil. Chvíľu hľadel na jeho displej no potom sa nečakane otočil jej smerom, akoby ju bol vytušil.

Jemne sa usmiala.

„Ahoj," povedal s úsmevom.

„Ahoj," odzdravila ticho.

Vlasy mu nedbalo padali do čela. Zrazu sa jej zdal roztomilejší a zároveň príťažlivejší ako kedykoľvek pred tým. Možno to bolo jej únavou, tlmeným svetlom nad nimi, alebo len uvidela to, čo do teraz nie. Už sa dlhšie nevideli a toto bolo ich prvé stretnutie po niekoľkých týždňoch.

Pristúpil k nej o niekoľko krokov. Obaja sa na seba usmievali a hoci mal na jazyku plno slov a otázok, niečo v nej mu nedovolilo prehovoriť. Akoby ho nežne nútila mlčať len svojim výrazom tváre, svojou jemnosťou a pokojnými gestami. Zrazu jednoducho nemal slov, pohľad na ňu ho od nich odzbrojil.

Pozeral do jej hnedých očí a sledoval jemnú krivku jej pier. Začal dýchať ústami. Ticho medzi nimi prerušili len ľudia v pozadí, ktorí pomaly opúšťali miestnosť a osvetlenie za jeho chrbtom niekto zhasol. Pozeral sa na ňu a jediný zdroj svetla prichádzal spoza nej. Akoby bola záchranou v temnote.

Ako sa na seba dívali a nechcelo sa im prerušiť ten moment slovami, urobil krok dozadu a potom ešte ďalší, tak aby medzi nimi bola polovičná stena, spoza ktorej ho pred tým pozorovala.

Nadýchla sa, zrazu cítila akúsi mágiu, ktorá jej nedovolila odísť, ťahala ju priamo k nemu. Aby pristúpila na jeho ponuku. Urobila teda váhavý krok dopredu a potom druhý. Oprela sa chrbtom o stenu. Schovala sa do tmy a počula medzi údermi vlastného srdca jeho nádych.

„Chýbala si mi," zašepkal.

„Aj ty mne," počul jej hlas hoci do tváre jej takmer nevidel. Obraz jej nádherných očí, videl kedykoľvek.

Nebola si istá, či v tomto čudesnom stretnutí pokračovať. Prišla ho len pozdraviť, no deje sa tu niečo zvláštne. Akoby ho nevidela večnosť, a práve teraz pocítila túžbu byť s ním, vôbec tomu nerozumela, ale vedela, že je to veľmi silné. V duchu sa nad tým zasmiala a úsmev jej prenikol až na pery.

Obaja pocítil obrovský prílev príťažlivosti, ktorá im zvyšovala tep. V tichu na seba hľadeli trochu bezradne, nevediac čo urobiť. Stáli na hranici, ktorá rozdeľovala ich priateľstvo a to, čo prichádza po ňom. Keď už dvom ľuďom s bijúcimi srdcami priateľstvo nestačí.

Ostať alebo odísť? Vykročiť vpred alebo zostať na mieste? Obaja vedeli, že o tom navzájom premýšľajú. Jeho modré oči a potvorené krojené pery. Jej línia krku, ktorú videl v slabom svetle, dlhé paže zopnuté pred sebou až k dlhým nohám vo vysokých topánkach. Obaja napätí tým čo urobí ten druhý a v rozpakoch nad tým, čo sa práve deje. A to aké je to silné.

On sa pohol prvý. Predbehol ju len o zlomok sekundy, ak by nevykročil on, urobila by to ona.

Pocítila jeho dlaň na svojom krku, prsty sa mu preplietli s jej vlasmi a jeho pery s jej. Horúci bozk, ktorý ich spojil na niekoľko sekúnd. Potom sa od nej odtiahol a pozrel je do očí. Uvoľnila zovretie svojich rúk, ktoré sa mu hneď ovinuli okolo tela. Jej oči žiarili v prítmí a on si bol istý, že práve toto sa má v tej chvíli diať. A ako uistenie sa k nemu naklonila a pobozkala ho. Ovinul okolo nej ruky a ich bozk sa prehĺbil a jazyky sa im stretli.

Po chvíli sa od seba odtrhli, práve aby počuli prichádzať niekoho ich smerom. Vydychovali a dívali sa na seba.

Ticho prerušované len krokmi okolo idúceho prerušil jej hlas. „Rada som ťa videla."

„Aj ja teba. Dobrú noc, Stana."

„Sladké sny, Nathan."